14.12.2013

14. prosince 2013 v 20:12 | Yami Tsuki |  Diary
Ona bola výnimočná, On hlúpy!
Ona sa snažila, On odmietal!
Ona trpela, On sa radoval!
Ona kričala, On mlčal!
Ona milovala, On neveril!
Ona plakala,On sa zabával,
Ona odišla, On pochopil !!!


Dnešný deň je totálne na piču. Pýtate sa prečo? Celý život sa mi rúti. Od základov úplne totálne. Mám strach...... Z toho, že stratím svojich priateľov ak vôbec sú pravý. Mám pocit, že nikomu na mne nezáleží. Neviem prečo je to asi kravina ale vo vnútri sa cítim akoby som na tomto prehnitom svete bola sama. Snažím sa pôsobiť ako opimistka ale nedarí sa mi to akoby som už nedokázala ďalej skrývať svoje pravé pocity a trápenia. Zrazu to na mne všetci vidia a pýtajú sa čo mi je. Ja hovorím, že nič ale nie je to pravda hovorím to len preto, že sama neviem prečo sa tak strašne cítim. Potrebujem mať pri sebe kamráta, ktorý ma z lásky objíme a povie "to bude v poriadku netráp sa." Ale o tom asi môžem len snívať. Každý deň sa mi z očí derú slzy a niekedy ani nechápem prečo plačem. Jednoducho začnem rozmýšľať a už to ide a neviem to zastaviť. Cítm sa hrozne. Robím hlúposti a odmietam pomoc. Chcem byť teraz sama. Úplne sama. Chcem aby ma všetci nechali napokoji a nerozprávali sa so mnou ale to sa nestane. Znova sa uzatváram do seba a začínam nenávidieť celý svet a všetkých ľudí. Prečo nemôžem byť aj ja aspoň na chvíľku šťastná a prežívať krásne chvíle s uďmi ktorích mám rada? Prečo sa to všetko deje? Čo som urobila zle? Otázky na, ktoré nie sú odpovede a mám ich oveľa viac. Ničia ma! Znova je to tu. Tá prekliata túžba po smrti. Chcem aby sa to všetko skončlo. Ničí ma moja choroba, ja, ľudia okolo mňa, všetko! Nechcem žiť! Nevládzem žiť. Nevládzem je toho všetkého na mňa tak moc, že už nevládzem stáť na vlastných nohách. Potrebujem niekoho kto bude so mnou vždy. Komu môžem hocikedy zavolať a príde za mnou. Komu sa môžem vždy vyplakať na rameni. Viem, že mi to hovoria kamarátky "veď sa môžeš vyplakať mne." Nie! Nemôžem! Neverím im!! Nechcem im veriť! Bojím sa niekomu dôverovať. Veľmi. Bojím sa mať priateľov, pretože sa bojím sklamania, ktoré nechcem zažiť znovu. Nechem aby sa na mňa potom vykašľali alebo ma zneužili či využili. Nechcem to! Aj ja chcem mať chlapca ako iné baby a prežívať s ním tie krásne chvíle no nemôžem pretože nikoho nemám. Nikto ma nechce a podľa mna je to aj o tom, že som škaredá. Nevidím na sebe jedné pekné miesto. Možno preto, že mi nikdy nikto pre mňa nejak výnimočný nič také nepovedal. Mylsím teraz chlapca a nie dievča. Keď povie kamarátka kamarátke že je pekná nemusí to myslieť úprimne a ani z ďaleka to nie je to isté ako keď to povie chlapec. A väčšina chalanov je úprimných teda aspoň keď sú mierne opitý. Ale aj za triezva. No čo sa týka clého dneška. Celý deň ma bolí hlava no bodaj by nie ked stále len plačem. Ach ako sa mám z toho dostať? Pomôžte mi niekto prosím. Tieto Viance budú katastrofálne ak sa nezbavím tejto depresívnej nálady. :(
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Shuz153 Shuz153 | 17. února 2014 v 21:05 | Reagovat

Love nesmieš to tak brať :( I´m with you ♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama