Vykúpenie

12. června 2014 v 21:53 | Yami Tsuki |  Jednorázovky


Vietor sa mi pohrával s mojimi dlhými čiernymi vlasmi. Jemné pramene do rovno zostrihanej ofiny mi padali do zavretých očí, z ktorých sa neprestajne valili slané potoky sĺz obrovského smútku a zúfalstva. Vonku bolo chladné októbrové počasie. Listy stromov boli sfarbené do žltej, oranžovej, červenej a hnedej farby. Inokedy svetlo modrá čistá obloha s bielymi chumáčmi oblakov bola teraz tmavá a zatiahnutá čiernymi mrakmi. Pod oblohou sa hmýrili kŕdle vtákov odlietajúcich do teplých krajín. Ako v každom malom meste či obci sa ľudia pohybovali po cestách či chodníkoch. No ja jediná som stála na streche celkom vysokej trojposchodovej budovy školy, v ktorej o takomto čase už nikto nie je. Bolo asi šesť hodín a rýchlejšie sa schyľovalo k večeru. Urobila som malý krok dopredu a potom si stúpla na malú vyvýšeninu. Stála som na okraji veľkej strechy. Pomaly som otvárala svoje veľké čokoládové oči orámované dlhými uhľovo čiernymi mihalnicami. Pozrela som sa dolu na pohybujúce sa postavy. Všetci vyzerajú tak kľudne a spokojne akoby na svete nemali žiadne problémy. Aká to naivná myšlienky. Pomyslela som si. Otočila som sa chrbtom a pozrela pred seba. Cez slzy som videla všetko rozmazane ale bolo mi to jedno. Všetko mi bolo jedno. Všetci aj celý tento život. Nemá žiadny zmysel. A kedy mal? Nikdy. Všetko to boli len klamstvá a naivné slová. Tmavé pramene vlasov mi viali cez tvár a jemne ma po nej hladili. Poriadne kontrastovali s mojou bledou pleťou. Dokončím to čo som začala. Prebehlo m mysľou a mne sa na tvári objavil malý náznak úsmevu.

"Prosím odpusť bez teba neviem žiť." Prehovorila som do vzduchu s nádejou, že ma duša mojej najlepšej a jedinej priateľky počuje. V očiach ma štípali horké slzy smútku. Tak veľmi mi chýba. Moje slabé a chudé, vyziabnuté telo z nedostatku živín ma už nevládalo. Chudé dlhé biele ruky som rozpažila ešte z posledných síl a keď sa mi podlomili nohy, padala som. Už nie je cesty späť. Cítila som odpor vzduchu na chrbte. Konečne budem slobodná. Konečne začnem od začiatku. Ešte nikdy som sa tak veľmi netešila na svoju smrť ako teraz. Na tvári som mala úprimný a šťastný úsmev, ktorý hovoril za všetko. Tak dlho som na toto čakala. Na vykúpenie, pocítiť slobodu a voľnosť. Priesvitné pramene sĺz mi vytekali z očí. To všetko sa udialo behom pár sekúnd kým som padala. Zrazu som zacítila len silný a poriadne bolestivý pád na tvrdú betónovú zem. A nič. Len tma a nič. Hluchý a prázdny svet ničoho. Je koniec, som voľná......
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Shizu153 Shizu153 | 12. června 2014 v 22:14 | Reagovat

bože Danylka naozaj krásne :) ppč riadne a smutné :( ale dokonale vystižné :3 strašne s ami páčilo ♥ milujem ťa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama